Ako naznačuje ich názov, technológie označovania fungujú tak, že označujú výrobky jedinečnými bezpečnostnými prvkami, väčšinou grafickými vzormi alebo kódmi.

Hlavným účelom je overenie pravosti, a nie identifikácia jednotlivých výrobkov. Zabezpečenie, ktoré poskytujú proti neoprávnenej manipulácii a falšovaniu, vyplýva buď z povahy samotnej technológie (napr. chemické a fyzikálne vlastnosti atramentu), alebo z informácií, ktoré obsahuje (napr. grafický vzor). V prvom prípade je bezpečnosť daná vizuálnou indikáciou pokusu o zmenu, zatiaľ čo v druhom prípade bezpečnosť vyplýva z obtiažnosti klonovania alebo reprodukcie informácie.

V niektorých prípadoch – keď jedinečný kód (napr. čiarový kód) tvorí časť alebo celú technológiu označovania (alebo môže byť do nej začlenený) – môžu tiež podporovať vysledovateľnosť výrobkov tým, že umožňujú registráciu výrobkov počas ich pohybu v dodávateľskom reťazci.

Existuje niekoľko rôznych typov technológií označovania. Najrozšírenejšie sú tie, ktoré možno kontrolovať vizuálne, a to z dôvodu ich rozmanitosti, nízkych nákladov na položku a jednoduchých postupov overovania – v mnohých prípadoch možno overenie vykonať vizuálnou kontrolou alebo prostredníctvom smartfónu.