Digitálne médiá sú akékoľvek údaje prezentované v strojovo čitateľnom formáte. Patria sem digitálne obrázky, digitálne video, zvukové súbory MP3, elektronické knihy, videohry a databázy. Technológie proti falšovaniu určené na použitie s digitálnymi médiami v podstate pozostávajú z rôznych metód vkladania a identifikácie informácií do digitálnych súborov, počítačov a elektronických zariadení s cieľom chrániť, identifikovať a sledovať ich obsah duševného vlastníctva.

Existujú štyri typy technológií proti falšovaniu digitálnych médií, ktoré sa delia do dvoch hlavných kategórií: systémy správy digitálnych práv (DRM) a technológie automatického rozpoznávania obsahu. 

Systémy DRM sú určené na boj proti rozsiahlemu falšovaniu audiovizuálnych diel. Používajú ich držitelia autorských práv a iných súvisiacich práv na ochranu, výkon a správu svojich práv v digitálnom prostredí. 

Technológie automatického rozpoznávania obsahu sú vo všeobecnosti zamerané na identifikáciu obsahu, ktorý sa nachádza v mediálnom súbore alebo sa prehráva na zariadení. Vyvíjajú sa na rôzne účely, pričom ochrana duševného vlastníctva je len jedným z nich. Technológie automatického rozpoznávania obsahu, ktoré možno použiť na zabezpečenie digitálnych médií proti falšovaniu, sú digitálne vodoznaky, hashovanie a digitálne odtlačky prstov. V tomto poradí obsahujú, vypočítavajú a generujú informácie súvisiace s konkrétnym digitálnym obsahom (text, obraz, zvuk, video), ktoré možno následne zistiť alebo extrahovať s cieľom identifikovať jeho povahu, pôvod a zdroj.