Ak majú byť riešenia proti falšovaniu skutočne účinné pri zabezpečovaní dodávateľských reťazcov, pomoci verejným orgánom pri zabezpečovaní legálneho obchodu a posilňovaní dôvery spotrebiteľov, musia spĺňať príslušné medzinárodne stanovené výkonnostné požiadavky, inak známe ako normy ISO.
ISO je Medzinárodná organizácia pre normalizáciu. Sídli v Ženeve a je najväčším a medzinárodným normalizačným orgánom na svete, ktorý vydáva technické normy pokrývajúce takmer všetky odvetvia (1). Jej členmi sú národné normalizačné orgány väčšiny krajín sveta.
Normy ISO sú súbory pravidiel a kritérií, ktoré boli medzinárodne odsúhlasené odborníkmi. Majú rôznu podobu (napr. normy výrobkov, usmernenia, kódexy postupov a skúšobné metódy), ale v podstate sú normy ISO vlastne vzorcami, ktoré opisujú „najlepší spôsob, ako niečo urobiť“. Sú číslované podľa formátu „ISO nnnn:yyyy - názov“, kde nnnn je číslo normy, yyyy je rok vydania a názov je názov normy.
Existuje niekoľko noriem ISO, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby technológie proti falšovaniu boli vhodné na daný účel. Väčšina z nich je zameraná na poskytovateľov technológií a obsahuje kritériá, ako navrhovať a implementovať riešenia. Existujú však dve normy ISO, ktoré sú určené používateľom. Ide o tieto normy:
ISO 22383:2020 – súbor usmernení, ktoré majú podnikom pomôcť pri rozhodovaní o tom, ktoré autentifikačné riešenie je pre ne vhodné, a to definovaním kritérií výkonnosti a poskytnutím metód na posúdenie účinnosti;
ISO 22384:2020 – súbor usmernení, ktoré majú značkám pomôcť vytvoriť a monitorovať plán ochrany ich výrobkov pred rôznymi druhmi podvodov, ako je falšovanie, kopírovanie, opätovné plnenie, šedý trh atď.
Za krátku zmienku stoja aj dve normy zamerané na poskytovateľov technológií. Ide o tieto normy: ISO 22378:2022 (usmernenie k zvýšeniu interoperability systémov identifikácie objektov a autentifikačných systémov) a ISO 22381:2018 (usmernenie k zabezpečeniu interoperability nezávisle fungujúcich systémov identifikácie a autentifikácie).
Normy ISO podliehajú prísnym obmedzeniam autorských práv; verejne dostupné sú len abstrakty a informatívne časti dokumentov. Ak chcete získať prístup k úplnému obsahu normy ISO, musíte si ju zakúpiť od organizácie ISO alebo pridruženého národného normalizačného orgánu.
Vzhľadom na to sa v tejto kapitole uvádza prehľad oblastí a zásad, ktorými sa zaoberá najmä norma ISO 22383:2020 (ktorá je v kontexte tejto príručky najdôležitejšia), a stručný úvod do ostatných uvedených noriem s cieľom poskytnúť východisko pre diskusie, rozhodovanie a prípadnú implementáciu.
(1) Telekomunikáciami sa zaoberá Medzinárodná telekomunikačná únia.