Technológia zdieľanej účtovnej knihy je forma digitálneho ukladania údajov, ktorej cieľom je vytvoriť rýchlejšie a bezpečnejšie spôsoby prenosu, prijímania, sledovania a vykonávania transakcií. Najznámejšou formou technológie zdieľanej účtovnej knihy je blockchain. Využíva decentralizovanú architektúru bez potreby dôveryhodných sprostredkovateľov. Všetky údaje súvisiace s transakciou vrátane jej pôvodu musia byť overené všetkými účastníkmi blockchainu. Po overení sa údaje o transakcii zašifrujú a uložia do nového bloku. Kópia zašifrovaných údajov je zahrnutá aj v nasledujúcom bloku, ktorý tvorí článok reťazca. Po pridaní údajov do bloku ich už nemožno vymazať, čo umožňuje účastníkom overiť celú históriu transakcie. Myšlienka blockchainu vznikla z potreby nájsť spôsob, ako zabezpečiť digitálne meny pred rizikom replikácie. To viedlo k vytvoreniu Bitcoinu, prvej „kryptomeny“ na svete, ktorá využíva silnú kryptografiu na to, aby umožnila posielať online platby priamo od jednej strany k druhej bez toho, aby prechádzali cez finančnú inštitúciu.
Opis
Blockchain je typ technológie „zdieľanej účtovnej knihy“, v ktorej majú všetky počítače zapojené do siete (uzly) identickú kópiu účtovnej knihy (čo je v podstate databáza transakcií). Vždy keď sa do účtovnej knihy pridá nová transakcia, záznam o nej sa objaví aj v kópii každého účastníka. Decentralizovaná architektúra blockchainu znamená, že okrem uchovávania duplicitných kópií účtovnej knihy v reálnom čase každý uzol v systéme overuje každú uskutočnenú transakciu predtým, ako sa môže pridať ako nový záznam. Preto blockchain nie je závislý od jedného interného alebo externého subjektu, ktorý by overoval, monitoroval alebo kontroloval transakcie alebo menil údaje; to všetko vykonáva sieť. Tieto vlastnosti zabezpečujú konzistenciu všetkých existujúcich údajov v blockchaine. Okrem toho, keďže všetky údaje uložené v blockchaine sú od začiatku dostupné všetkým, predchádzajúce transakcie sa dajú ľahko skontrolovať a vysledovať.
Pojem „blockchain“ pochádza z kombinácie slov „block“ a „chain“, kde:
- block (blok) je záznam transakcie (napr. prevod fyzického majetku z jedného účastníka siete na druhého) a
- chain (reťazec) je infraštruktúra, ktorá bloky navzájom spája.
Komponent reťazca funguje prostredníctvom funkcie „hashovanie“ – algoritmu, ktorý zašifruje údaje o transakcii tým, že ich transformuje na reťazec písmen a čísel určenej dĺžky. Funkcia hashovania je nevratná, čo znamená, že je v podstate nerozlúštiteľná. Po overení novej transakcie sa údaje hashujú. Každý nový blok obsahuje svoj vlastný jedinečný hash a jedinečný hash predchádzajúceho bloku, čím sa tieto dva bloky spoja a vytvoria sa články reťazca. Vďaka tomu je ľahké odhaliť akúkoľvek manipuláciu v blockchaine, pretože manipulátor by musel zmeniť hash v ďalšom bloku, aby zahladil stopy, a potom hash v ďalšom bloku po ňom a v ďalšom bloku po ňom atď. A nemusel by to robiť len v jednej účtovnej knihe, ale vo všetkých účtovných knihách vo všetkých uzloch pripojených k blockchainu.
Systémy blockchain sa delia podľa prístupnosti (verejné alebo súkromné) a editovateľnosti (s povolením alebo bez povolenia).
- Vo verejných blockchainoch bez povolenia sa môže do siete zapojiť ktokoľvek a čítať a zapisovať údaje bez toho, aby potreboval povolenie. Tieto blockchainy sú vo svojej podstate transparentné, pretože všetky akcie v sieti musia byť potvrdené a viditeľné pre všetkých účastníkov. Akúkoľvek akciu, ktorá nie je viditeľná pre všetkých účastníkov, nie je možné riadne overiť. Vo verejných blockchainoch s povolením môže údaje čítať ktokoľvek, ale zapisovať ich môžu len vybraní účastníci.
- V súkromných blockchainoch je na pripojenie a účasť v sieti potrebné povolenie. Účastníkom môže byť pridelená kombinácia oprávnení na čítanie a zápis. Táto možnosť priradiť účastníkom siete rôzne oprávnenia je obzvlášť užitočná v kontextoch, ako je napríklad zdravotníctvo, kde je potrebné zachovať súkromie pri určitých činnostiach a informáciách, ale kde účastníci profitujú z bezpečnosti zdieľanej infraštruktúry.
Použitie
Hoci je blockchain stále pomerne nová technológia, niektoré riešenia sa už používajú na boj proti falšovaniu. Okrem iného takéto riešenia umožňujú spoločnostiam vytvárať vlastné identifikátory výrobkov a monitorovať vlastné dodávateľské reťazce. Neexistuje jednotný štandard na využívanie blockchainu v boji proti falšovaniu, ale príklady možno nájsť v odvetviach, ako sú luxusný tovar, diamanty, poľnohospodársko-potravinársky priemysel, elektronika a farmaceutický priemysel.
Implementácia
Aby ste si vedeli predstaviť, ako by sa blockchain mohol implementovať v praxi, uvádzame príklad jeho využitia na zabezpečenie farmaceutického dodávateľského reťazca.
- Účastníkmi reťazca sú výrobca, balič, veľkoobchodník, distribútor, lekár atď. Účastníkom môže byť zariadenie, osoba alebo subjekt. Každému účastníkovi je pridelený kľúč označujúci jeho špecifickú činnosť v sieti. Pôvodné identity účastníkov sú skryté a sú známe len podľa týchto kľúčov – „výrobca“, „balič“ atď.
- Lieky sú „aktívami“ v reťazci. Každému lieku je pridelený jedinečný kľúč (alebo hash). Identifikátor lieku je k nemu pripojený vo forme QR kódu.
- Na ukladanie záznamov o transakciách sa musí vybrať konkrétna sieť blockchain. Bitcoin Blockchain (priekopnícka sieť), Ethereum, Hyperledger a BigchainDB sú niektoré príklady sietí dostupných na trhu.
- Všetky požadované transakcie sú uložené v blockchaine. Keď sa informácie o určitej transakcii zapíšu do blockchainu, už sa nikdy nemôžu zmeniť.
- Účastníci používajú mobilnú aplikáciu na vykonávanie transakcií prostredníctvom blockchainu.
- Keď sa vyrobí nový liek, výrobca vytvorí jedinečný hash, ktorý sa mu priradí (jedinečné ID). Liek je zaregistrovaný v blockchaine. V sieti blockchain sa bude považovať za digitálne aktívum a jeho hash sa použije na jeho sledovanie v ktoromkoľvek bode alebo čase v celej sieti.
- Vlastníctvo lieku sa dá jednoducho previesť na iného účastníka prostredníctvom mobilnej aplikácie. Možné scenáre sú nasledovné:
- veľkoobchodník nakúpi liek od výrobcu – výrobca fyzicky prevedie liek na veľkoobchodníka a transakcia prevodu sa súčasne zaregistruje v blockchaine;
- veľkoobchodník predá liek inému veľkoobchodníkovi, distribútorovi alebo lekárni – uplatňuje sa rovnaký proces prevodu a registrácie;
- lekár zakúpi liek v lekárni – lekár použije aplikáciu na získanie identifikátora lieku a sledovaním jeho cesty cez blockchain od výrobcu do lekárne bude môcť zistiť, či je liek pravý, alebo falošný:
- ak je liek pravý, zobrazí sa celá história jeho výroby;
- ak je falšovaný, nezobrazí sa žiadny záznam.
Náklady
Určiť všeobecné náklady spojené s vytvorením komerčného blockchainového riešenia vo výrobnom meradle nie je jednoduché, pretože každé riešenie je veľmi špecifické pre konkrétny kontext a rozsah implementácie. Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú náklady, sú typ použitej blockchainovej siete (verejná alebo súkromná) a objem a veľkosť transakcií. Treba mať na pamäti aj to, že blockchainové riešenia si vyžadujú značné množstvo energie na zabezpečenie rýchlosti spracovania a výkonu, a preto sú oveľa energeticky náročnejšie ako centralizované partnerské siete.
Blockchainy však šetria peniaze v iných oblastiach. Keďže riešenia založené na blockchaine poskytujú spôsoby hladkého a bezpečného vykonávania zmlúv a platieb bez účasti tretích strán, odstraňujú overovanie tretími stranami a transakčné náklady spojené so súčasnými fyzickými postupmi uzatvárania zmlúv a platieb.